História

veduta_schnitzera

• Nitriansky hrad stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre v roku 828. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk. Nitra sa tiež spomína v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva.

• Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia bol hrad dočasne znefunkčnený. Kniežací rod Arpádovcov ho začlenil do územnosprávnej organizácie rodiaceho sa uhorského štátu. Od 70. rokov 10. storočia bolo toto miesto sídlom údelného vojvodstva. Dochádza k obnoveniu sakrálnej architektúry, hrad sa stal tiež centrom kráľovského komitátu – župy.

• Začiatkom 12. storočia sa opäť množia správy o Nitrianskom biskupstve, ktoré pretrvávalo na veľkomoravskej tradícii. V tom čase mal hrad rozlohu takmer 8,5 ha, patril k najrozľahlejším v stredovekom Uhorsku. Toto miesto neslúžilo iba potrebám svetskej moci, hradnej posádke, ale aj Nitrianskej kapitule kanonikov a nitrianskym biskupom, ktorí zároveň zastávali úrad nitrianskeho župana. V časoch vojenského ohrozenia tu nachádzali útočisko aj obyvatelia zo širokého okolia. Najrozsiahlejšou kamennou stavbou bola biskupská Katedrála sv. Emeráma, Andreja-Svorada a Beňadika, ktorá sa spomína aj v Maurovej legende z rokov 1064 – 1070 ako miesto, kde boli uložené ostatky sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Predpokladáme, že na mieste terajšieho biskupského paláca vznikla už v 12. storočí kamenná stavba románskeho biskupského paláca, a primeranú rezidenciu tu museli mať aj nitrianski župani. Nechýbali tu ani skladové priestory na uschovávanie zásob. Už v tomto období možno uvažovať aj o začiatkoch budovania vínnych pivníc, v ktorých sa skladovalo biskupské a kapitulské víno dorobené v Nitre a okolí.

• V rokoch 1241 a 1242 Nitriansky hrad odolal tatárskemu vpádu, za čo kráľ Belo IV. v roku 1248 udelil podhradiu privilégiá. Vznikla tak samosprávna mestská komunita na čele s richtárom a mestskou radou. V roku 1273 bol hrad spolu s mestom vypálený, v biskupskej katedrále zhorelo množstvo cenností, pergamenových listín a kódexov. Na začiatku 14. storočia hrad vypálili a zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, od ktorého vyšiel príkaz rozváľať a znefunkčniť všetky stojace zvyšky stavieb i opevnenia. Po tejto etape bol hrad postupne obnovovaný, pôvodné opevnenie z 12. storočia bolo dokladané novými časťami muriva, čo je dnes viditeľne zachované.

• Nepokoje zasiahli hrad aj v 15. storočí, preto sa pristúpilo k ďalšiemu opevňovaniu. To pokračovalo i v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, keď bol postavený renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Rekonštrukcia za biskupa Jána IV. Telegdyho v rokoch 1622 – 1642 priniesla radikálnu prestavbu sakrálneho komplexu. Počas stavovských povstaní v prvej polovici 17. storočia bol hrad centrom vojenských operácií. V roku 1663 sa dokonca dostal na krátky čas do rúk Turkov, ich prítomnosť sa podpísala na zničenom stave katedrály. Po odstránení škôd prebudovali v rokoch 1673 – 1674 celý obranný systém hradu podľa požiadaviek modernej fortifikácie.

• K ďalšej veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade až po skončení povstania Františka Rákóciho v roku 1704, keď biskup Ladislav Adam Erdödy prestaval tzv. horný kostol a vybudoval nový biskupský palác. Do Nitry boli pozývaní významní umelci, aby sa podieľali na výzdobe chrámu. Hrad po tejto prestavbe nadobudol dnešnú podobu.

• Na konci druhej svetovej vojny 26. marca 1945 bolo toto miesto bombardované, bola zničená veža katedrály, areál zasiahol požiar. Počas obdobia komunizmu popri Nitrianskom biskupstve sídlil na hrade Archeologický ústav SAV, jednotlivé objekty boli využívané na kancelárske a skladovacie účely. Hrad ako odveké biskupské sídlo plní aj dnes tento účel, sídli tu Rímskokatolícka cirkev – Biskupstvo Nitra, jeho centrum tvorí Katedrála (Bazilika) sv. Emeráma a biskupský palác, ktorý je rezidenciou biskupa a sídlom kancelárií biskupského úradu.